Zrelý predškolákDeti v predškolskom veku prechádzajú senzitívnym obdobím, kedy sú schopné vstrebávať množstvo informácií, fixovať si návyky a rozvíjať rôzne zručnosti pozorovaním okolia, napodobňovaním, skúmaním, ale i cieleným pôsobením nás dospelých. V tomto vývinovom období je vhodné ponúknuť dieťaťu dostatok podnetov, rozvíjať jeho vnútornú motiváciu a umožniť mu vykonávať také činnosti, ktoré neskôr môže robiť aj samé.

To, ako zrelé vstúpi dieťa do školy, ovplyvní jeho chuť k vzdelávaniu na dlhé roky. Deti, ktoré na túto zmenu nie sú pripravené, zažívajú ťažkosti napríklad pri osvojovaní si čítania, písania alebo matematiky. Sú „onálepkované“ ako slabí žiaci a začnú si pestovať pocit menejcennosti, neveria si, strácajú motiváciu učiť sa.

Školská spôsobilosť je pripravenosť dieťaťa na školu a znamená dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu úspešné osvojenie školských vedomostí a zručností. Deti sú prirodzene zvedavé, radi objavujú, učia sa, vedia zrozumiteľne komunikovať, vyjadriť svoje potreby, postupne dodržiavať pravidlá a rešpektovať svoje okolie.

Na zvládnutie školských povinností musí byť dieťa pripravené po stránke fyzickej, rozumovej, sociálnej a emocionálnej. Centrálna nervová sústava každého dieťaťa sa vyvíja individuálne. Stáva sa, že v jednotlivých oblastiach nedozrieva rovnomerne a napriek tomu, že dieťa už má vek aby nastúpilo do školy, potrebuje čas na dozretie v jednej, alebo viacerých oblastiach.
Pre vstup do školy nestačí ak dieťa zvláda kognitívne úlohy (chápe informácie o svete, pozná písmená, číslice). Pre zvládnutie povinností v škole má byť zrelé aj po stránke afektívnej – postojovej (vie sa primerane presadiť, prejaviť svoj názor, rešpektovať potreby okolia, nastavené pravidlá, splniť zadanie), ale aj psychomotorickej (sústredí sa na činnosť, zotrvá pri práci, dokončí úlohu). O odklade školskej dochádzky rozhodne psychológ, na základe podrobného vyšetrenia. Samotný odklad školskej dochádzky však nestačí a nerieši situáciu dieťaťa. Ak predškolák potrebuje čas na dozretie, je ideálne sústrediť sa u neho na rozvíjanie reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Pestovať zručnosti u budúceho školáka je potrebné pútavo, hravou nenásilnou formou, aby dieťa nebolo frustrované, ale zažívalo pocit úspechu a vytváralo si o sebe pozitívny sebaobraz.

Stretnutia v malých skupinách v podnetnom prostredí ukázali, že podporovanie zručností zážitkovou formou je efektívne, zanecháva v dieťati pocit bezpečia, prijatia, posilňuje schopnosť sebadôvery a pomáha pestovať správne sociálne návyky a komunikačné vzorce. Pri tvorbe sa deti cítia slobodne, rýchlo si osvojujú vedomosti, posilňujú jemnú motoriku, učia sa rozhodovať sami za seba. Kreatívna tvorba okrem edukačného pôsobenia prebúdza vzťah k umeniu, odstraňuje pocit neistoty a prináša radosť. U úzkostných deti umenie odstraňuje pocity napätia a strachu, prináša uvoľnenie. Naopak u detí s nálepkou „neposlušné“ pomáha vhodne nastavovať hranice a zvnútorňovať si pravidlá.

Inými slovami, na čo z detských aktivít si najradšej spomíname v dospelom veku? V pamäti ostanú zarezané stopy toho, čo dieťa mohlo chytiť, ohmatať, ovoňať a vyskúšať „ako to funguje“. Ateliér, pod vedením skúseného lektora, je podnetným miestom pre učenie ktoré si dieťa zapamätá.

Aké predpoklady by malo mať dieťa pred nástupom do školy:

KOMUNIKÁCIA A INFORMÁCIE
Hovorí čisto, zrozumiteľne, pozná: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. Budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.

SOCIÁLNA ZRELOSŤ
Dieťa zvládne nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí samostatne na toaletu, upratuje po sebe. Ostane chvíľu bez rodiča. Má zvnútornené normy spoločenského správania na elementárnej úrovni (pozdraví, požiada o pomoc, požičia hračku, dohodne sa, vydrží chvíľu, poďakuje). Pri činnosti vydrží aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Rozozná hru od povinnosti, vie spolupracovať. Vie vyjadriť svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.

JEMNÁ MOTORIKA
Správne drží písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakreslí kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Dokáže kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbuje obrázky, strihá, modeluje, zvládne navliekať korálky. Má ustálenú lateralitu (drží farbičku v jednej ruke). Ak má dieťa problém s udržaním ceruzky, je riziko, že môže byť oslabené aj v iných oblastiach.

HRUBÁ MOTORIKA
Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

ORIENTÁCIA
Pozná ľavú, pravú stranu, hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska. Orientuje sa v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.

POČÍTANIE
6-ročné dieťa by malo zvládať počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu, priradí počet predmetov k číslu, rozlúšti ľahké matematické hádanky. Vie čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu. Porovnáva.

ZÁUJEM O UČENIE
Dieťa prejavuje záujem o školu, informuje sa, zaujíma sa o veci, pýta sa, rado rieši nové úlohy a dokončuje prácu.

Zdroje:
Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ŠPU 2016
Jiřina Bednářová, Vlasta Šmardová, ALBATROS 2022
Aktivizujúce metódy a formy v práci učiteľky materskej školy, Rokus 2002
Od pedagogiky k didaktike materskej školy, Rokus 2003
KAFOMET pre materské školy – VÝBER II., Infra Slovakia
Třinácté komnaty dětské duše, Portál 2020